--T--

Stojím na zastávke, pozorujem, čo sa deje, niečo prichádza a potom odchádza, niečo je krásne farebné, a niečo smutné, presne ako ľudia, niektorí sa usmievajú a niektorí len nosia "fádnu farbu".

Nechávam sa hriať slnkom, prižmúreným očkom sledujem, či už náhodou predo mnou nestoji môj odvoz, poprvýkrát si uvedomujem, že som skutočne zaľúbená... Tak ako som ešte nebola...Pošepky spievam piesne, tie ktoré mnou lomcujú. Zvláštno-krásny pocit prúdi celým telom. Asi som sa naučila plávať, ale nie vo vode, ale teraz len tak na svete, len tak usmiať sa a prijať veci, asi chcem splývať, splývať s vecami, čo tajne milujem... Zistila som, že je krásne vyhriavať sa slnkom, že je nádherné zavolať priateľom, zistila som, že byť tu je niečo waw, viac ako sa o tom píše, ale ako to povedať, ako ??? Vlastne ukazovať nikomu nemusím, stačí to v mojom vnútri, a nech to viem len ja. MILUJEM, a teraz si to uvedomujem, že prežívam krásne rána, že zaspávam s dobrým pocitom, že vidím rada ľudí, že...

Toľko vecí by som k tomu povedala, ale nemôžem, nejde mi to, je to príliš krásne, a myslím, že to bude aj krátke, teda bojím sa, že mi to šťastie, tú rovnováhu "prejde nákladiak", je to tak krásne, a nechcem skončiť z rozplývania, z rojčenia, ktoré mi tak vracia späť moju vieru, blízke vzťahy... Dlho som nevedela prísť na to, čo so mnou je, ale prišla: som zamilovaná do života. Prestanem nosiť "fádnu farbu", oblečiem sa do kriklavo zelenej!:)