Malá drobnosť urobí svet krajším, vzala som si ružové okuliare, a hľadím na svet, nie skreslene, ale tak inak... inak ako by som hľadela bez nich...
Radosť, lepší deň, kvapla slza ...
" Prečo máme radi svojho otecka?" otázka kňaza. Nie všetci odpovedia slovne, niekedy slová nestačia...
Malý chlapček, s hlavou posiatou ryšavými kučerami, pohliadol na svojho otca, hľadel naň ho sekundu, s úsmevom v kútiku úst... Tento chlapec ma zahanbil, asi som prestala tak milovať svojho otca, milujem ho, ale asi nie tak úprimne, asi som si naň ho príliš zvykla... Asi som zabudla, že " Ocko, ocko! Mojej láske na svete nie je rovno... "
Jeho pohľad bol plný tejto vety, nevydal ani hlásku, ale jeho pohľad, pohľad dieťaťa zhliadajúc k svojmu ockovi... ožila som ... Šťastie ...
Pekný večer :D
Komentáre