--T--

   Verim az prilis, milujem az moc, a doverujem ... tieto veci by mi nemali a ani nikomu ublizovat, a predsa ublizuju, vcera som tolko plakala pre cloveka, na ktorom mi velmi zalezi.. vravim si, vsak ale ty si to nepokaslala, nedaj sa urazat a nechod na sibenicu, ked si v tom nevine. a predsa revala som tak moc.. som slaboch a este sa aj potom ospravedlnujem a zaco?? preco ja??? vsak je to aj tak nanic.   

ale moj problem je v tom, ze sa neviem hnevat, ze ta moja "bezodna" laska ma nuti odpustit a milovat znova, zabudnut a a usmievat sa, obcas som za to veelmi vdacna, ale obcas ma stve, ze som slaboch, ze sa necham... aj tak toto su slova, ked je vsetko ok, ked je potom, kiezby bola pravda, ze tak velmi milujem.. vsak aj ja viem ublizit, ako velmi ma to stve, chcem byt malym a nevinym dietatkom(brala by som pat rokov  ), nechcem vediet , kde sa co kradne kde kto zabija, nechcem vediet kolko ludi umrelo, je mi zo vsetko zle, mrzi ma, ze deti v mojom veku sa  snazia mat sex za kazdu cenu,  a co je z toho?? niektori to nazyvaju laska, niektori pokrytectvo, falos.. Ked v triede hlupo rozpravaju chce sa mi plakat, hej som precitlivela, ale o takych to veciach neviem hovorit posmesne, ci bez ucty, pre mna je laska viac ako len slovo.. nedam bozk, ani pohladenie iekomu, kto to chce len zneuzit, alebo ku komu nic necitim, mozno som zasadova, mozno "prilis" veriaca,ale mne sa paci cisty cit, bez pretvarky..

ani sama neviem, co presne tu chcem povedat, som asi vycerpana a po par dnovej depke by som si radsej sadla a napisala daco duchaplnejsie a tak sa ospravedlnujem, ale akosik mi to nejde... mozno sa ani nesnazim.ini ludia ma mozno potrebuju,mozno staci moj usmev, ruka, rameno.., a aj ked dostaneme ranu pod pas, mali by sme vstat a sirit nasu lasku...  tak vam posielam obalku  ( a ak budete chciet najdete tam usmev.., prosim necakajte a poslite ho dalej):D myslim, ze kazdy mame svoje miestecko a aj dovody, preco sme tu, prajem vela stastia..