Pred pár tyzdnami ma chytila detská radosť zo snehu, bola uz úplna tma, ked som sa vracala z kostolika domov. Napadlo mi: " Postavim si snehuliaka "...
Nuz tak pustila som sa do toho, mal parádne objemne telo, zato malický vzrast (koho mi to len pripomina..:).
Vytvarovla som mu boricky a ruky a ani tvár s potmehúdskym úsmevom nechýbala.
Ku koncu hrdá na svojho " Frankesteina " som si lahla do snehu.Nejak som v tom prostredi, v tej atmosfere znela... Krácali sme ruka v rukave, uzivali sme si zimnych prázdin a z radosti, ktorá vo mne tak prepukla.Dnes som sa znovu pozrela na miesto, kde býval môj snowman, je tam stále hrudka snehu, aj ked naokolo nie je nic... Ked som sa tam pozrelam, vybavila si mi jeho tvár, mojimi rukami vytvarovaný úsmev, môj detský úlet
SNOWMAN´S ALIVE
Komentáre
* * * *
:)
zdraviim
oggyndovi